nemecký Grék - grécky Nemec 1.časť
Tak by sme mohli popísať Heinricha Schliemanna. Bol to človek, z ktorého by sme si mali brať príklad. Napriek všetkým prekážkam a nedôvere si splnil svoje sny. Hlavne jeden najväčší. Objavil bájne mesto kráľa Priama - Homérovú Tróju.
Nenechal sa odradiť ničím. Ani nedôverou rodiny, či začiatočnými finančnými problémami. Neskôr sa mu "ľudia z fachu" smiali za bláznovstvo, pre ktoré sa rozhodol. ,,Objaviť Tróju? Blázon! Trója predsa neexistuje. Je to len výplod fantázie slepého tuláka."
Homér však bol predsa len Básnik s veľkým B. Nakoniec sa to podarilo. Homér mal pravdu! Bohaté, nezávislé mesto skrývajúce sa za nedobytnými hradbami vyvstalo z ruín a prachu histórie a objavilo sa.
Všetko to začalo bájami!
Všetko to začalo, keď jeden nemecký evanjelický farár v malom mestečku čítaval po večeroch svojim deťom Homérové eposy a grécke báje. Jeden z nich, malý chlapec, hltal každé otcove slovo s neoblomnou vierou a detskou dôverčivosťou. Zaspával s myšlienkami upierajúcimi sa na hrdinského Achillea, odvážneho Hektora, pyšného Agammennona, vždy vynaliezavého Odyssea, nádhernú Helenu a nerozvážneho Parisa. Celé noci sníval o rozvážnom kráľovi Priamovi a sníval o bielych, nebotyčných hradbách slávneho mesta Trója. ,,Celá moja neskoršia práca bola ovplyvnená týmito dojmami z najútlejšieho detstva." povedal neskôr Schliemann už ako slávny muž.
Ja Tróju nájdem!
Dnes sa nám to môže zdať zvlášne, no kedysi bola Trója rovnako bájny svet ako pre nás ešte stále Atlantída. Takmer nikto neveril tomu, že mohla kedysi existovať. Sice v knihách boli obrázky nebotyčných hradieb v plameňoch, no takmer nikto sa ani nepozastavil nadtým či je to pravda. Ako je možné, že všetci o tom vedia no nikto tomu neverí? ,,A mala naozaj také veľke hradby?" pýtal sa malý Heinrich svojho otca, ktorý mu odpovedal, že kedysi malo každé veľke mesto hradby. ,,Tak teda nemohli dočista zmiznúť. A aby si vedel: až budem veľký, ja Tróju nájdem!"
Táto veta je z jeho vlastného životopisu. Už ako malý chlapec nezaháľal a ako 10 ročný napísal ,,latinskú, hoci gramaticky nie celkom bezchybnú rozpravu o hlavných udalostiach trójskej vojny".
Trinásťročný však musel školu opustiť, pretože otec prepil faru a jemu a súrodencom neostalo nič iné len starostlivosť o živobytie. Pracoval v obchodíku so zmiešaným tovarom od svitu do mrku a na školu ani pomyslieť. Tak sa to ťahalo 5 a pol roka. Raz večer vtrhol do obchodíka opitý študent. Vypýtal si pálenku a recitoval: ,, Ménin aeide, theá, Péléiadeó Achilléos..." Mladého Schliemanna tie verše vyviedli z miery. Veď je to začiatok Íliady - ,,O hneve Achilla Péleovca mi, bohyňa spievaj! " V tej chvíli sa rozhodol. Je čas ísť za svojím snom!
Náhľad fotografií zo zložky nemecký Grék - grécky Nemec